Život Prešova
online
online
Tyran v koži zaťa.
29.11.2007 Celý región
Partnerský život prináša rozmanité situácie – spočiatku krásne a romantické chvíle neskôr preverí realita všedných dní a ak sme mali pri výbere partnera šťastie, máme sa o koho v ťažkých životných okamihoch ...Ľúbostné vzplanutie prejde do partnerského vzťahu, v ktorom sú muž i žena oporou jeden druhému. Aspoň tak by si to určite väčšina z nás želala. Manželstvo však nie je prechádzka ružovou záhradou a ak sme si partnera pre život vybrali zle, môže sa zmeniť na ozajstnú traumu. Tak ako v prípade , ktorý nám vo svojom liste opísala zúfalá pani Emília - matka dcéry, ktorej sa život zmenil na zlý sen...
„Vážená redakcia, prosíme o odbornú radu a názor na riešenie problémov našej dcéry, ktorá je, podľa nášho názoru, psychicky a následne aj fyzicky týraná. Dcéra má 40, zať 42 rokov a vychovávajú štyri deti. Napriek tomu, že sa kedysi brali z veľkej lásky, v súčasnosti je ich spoločný život katastrofálny. Pre lepšiu predstavivosť, popíšem zopár konkrétnych situácií z ich života: Zať znervóznie a prehnane reaguje už len pri takej banálnej veci, keď si dcéra kúpi krém za 40 korún... Neznáša, keď sa raz za čas stretne niekde v meste so svojimi súrodencami, ani to, ak sa vyberie do mesta sama. Požaduje od nej, aby zašívala úplne rozpadávajúce sa veci, deťom prikazuje nesplachovať po každom použítí WC, aby sa ušetrilo za vodu a takisto musia šetriť aj na toaletnom papieri. Toto by som však radšej nekonkretizovala. Aby neminuli veľa vody, zachytávajú vodu z práčky a túto potom musia nosiť do záchoda na splachovanie. Samozrejme, toto by ani zďaleka nebolo ešte to najhoršie. Prehnane sa šetrí aj na strave. Napríklad tak, že moja dcéra musí uvariť polievku pre 14 ľudí z dvoch malých kuracích polochrbtov . Ak chce, aby sa jedlo dalo jesť a dá mäsa viac, zať je zúrivý a je schopný aj pol hodiny chodiť nervózne po byte ako tiger. Už teraz sa desím, ako zase prežijú zimu, pretože zať šetrí aj na kúrení. Aj v zime vypína radiátory, a to aj v detskej izbe a pol roka nedá opraviť prívod teplej vody. Skrátka, zať trápi celú rodinu nezmyselnou chudobou. Majú síce nové auto, ale v obývačke majú stále rôzne staré haraburdy pozberané z celej rodiny, najstaršiu dcéru núti upratovať vysávačom, ktorý sa pri používaní rozpadáva... Napriek tomu, že od ich svadby uplynulo už naozaj dosť rokov, dcéra si takmer vôbec neobnovuje šatník. Situácie a predmety sa menia, ale podstata ostáva rovnaká. Smutné je to, že moja dcéra si už zrejme na takýto stav zvykla a tieto veci chápe takmer ako samozrejmosť.
Zať však svoje despotické správanie neustále stupňuje. Snaží sa našu dcéru izolovať od rodiny, žiarli na akékoľvek jej kontakty s inými osobami, nemá rád, keď si s nami doma zaspieva, ani to, keď chce pozerať televízny program. Najmä vtedy, ak by sa náhodou opovážila chcieť pozerať niečo, čo nechce pozerať on... Naozaj ťažko znáša každý jej samostatný krok. Ak sa s ňou zhovárame, vždy načúva niekde za rohom, aby mu náhodou niečo neušlo. Neverí totiž nikomu a ničomu. Ani auto jej nedáva nikdy k dispozícii, pretože vždy ho potrebuje iba on. Podľa zaťovho hlbokého presvedčenia, žena ako taká stojí hodnotovo hlboko pod mužom. Našu dcéru dokonca presvedčil o tom, že on je nielen hlavou rodiny, ale aj jej vládcom. Chvíle, keď sa vzoprela jeho manierom a rozhodnutiam, ju stáli veľa síl. Prakticky už nie je schopná vzbúriť sa proti jeho počínaniu ani vtedy, keď surovým spôsobom trestá staršie deti, reve na nich a nadáva im do debilov a idiotov. Zdôrazňujem, že nie je alkoholik a je presvedčený, že svoje deti vychováva správne a že sa príkladne stará o rodinu. Viem, že je veľmi šikovný manipulátor, pretože svoje rozhodnutia predostrie vždy tak, aby naša dcéra mala pocit, že je to pre ňu to najlepšie. Samozrejme, zať vždy tvrdo trvá na tom, čo si predstavuje, že iní majú robiť a nemá ohľady ani vtedy, ak je jeho manželka chorá. Vždy mu musí byť naporúdzi, plniť jeho príkazy a byť mu k dispozícii. Inak je zúrivý a trápi ju i deti.
Kedy sa to všetko vlastne začalo?
„Problémy sa začali vynárať čoskoro po svadbe – ešte počas dcérinho prvého tehotenstva, “ píše ďalej nešťastná matka. „Keď jej bolo zle a potrebovala si oddýchnuť, vždy ju nejakým spôsobom vyrušil a v podstate to tak isto robí až doposiaľ. Ba vlastne, podľa jeho vzoru to robia aj deti – nedovolia svojej matke oddýchnuť si. Aby mal svoju ženu ešte viac vo svojej moci, presvedčil ju, aby sa spolu odsťahovali na druhý koniec republiky, bližšie k jeho rodine. Byt, ktorý mali v našom meste, predali. Naša dcéra súhlasila – napokon, súhlasí so všetkým, čo jej manžel urobí a rozhodne, ale začala veľmi upadať. Vychudla takmer až na kosť – pri výške 178 cm vážila iba 48 kíl... ! Mala to dokonca zvýraznené aj v lekárskej správe s výkričníkmi. Jej ochorenie bolo psychosomatické. Nemohli sme sa na to už nečinne dívať a tak chodievala k nám na zopár týždňov aj s dieťatkom, aby sa aspoň trochu zotavila a pookriala. Nič iné sme nemohli podniknúť. Odísť od muža bolo a je pre ňu nepredstaviteľné. Zať jej však nedal pokoja ani keď bola u nás a neustále ju mučieval dvoj- až trojhodinovými telefonátmi. V podstate to vždy malo rovnaký scenár: On na ňu útočil a ona sa mu márne snažila niečo vysvetľovať a ospravedlňovať sa. Keď sme sa už na to nemohli dívať a zložili sme dcére slúchadlo, vyvolával našim susedom – skrátka hrôza! Tie telefonáty ju naozaj ničili. On ju však neustále trápil a nevedel sa zmieriť s tým, že ju nemá doma vo svojom područí... “
Pojedol pilulky a vyhrážal sa samovraždou
Ako v liste ďalej uvádza nešťastná čitateľka, zať postupne ešte viac pritvrdil: „Vyhrážal sa dcére, že vypije veľké množstvo alkoholu a otrávi sa, alebo sa zabije, alebo že sa s ňou rozvedie a zariadi to tak, aby dieťa pripadlo jemu. Vedel, že takúto predstavu by naša dcéra nezniesla. Je totiž veľmi zásadová a túži po pevnej rodine. Keď však vyhrážky cez telefón nezaberali, pricestoval za ňou k nám a trápil ju u nás. Dokonca „pojedol“ prášky (neskôr ich syn videl plávať v záchode... ) a predstieral ukrutné bolesti, kŕče a tváril sa, že umiera. Keď môj manžel chcel zavolať sanitku, okamžite ušiel od nás a niekde sa celú noc potuloval. V nemocnici však nebol. Boli to hrozné chvíle. Dcéra však od neho odísť nechcela. Keď sme sa už naozaj nemohli dívať, ako vyzerá a robili sme si vážne obavy o jej zdravie, doslova sa nám vysmieval. Zakrátko sa naša dcéra dostala na psychiatriu. Vtedy už vážila len 42 kíl... ! Po návrate domov však opäť otehotnela – našťastie, porodila zdravé dieťatko. Po dvoch rokoch otehotnela znovu a potom ešte raz. V súčasnosti už teda majú štyri deti a dcéra je úplne na dne. Keď som k nim pricestovala na návštevu, naskytol sa mi otrasný obraz: Naša dcéra sedela vychudnutá, zničená a takmer vysušená na stoličke a dojčila najmenšie dieťa. Ďalšie dieťa sa jej vešalo na krk a nedalo jej pokoja – všade naokolo boli hŕby vypraných plienok a bielizne, po zemi hračky a zať sa hral nejakú hru na počítači. Toto bol každodenný obraz ich rodiny. Nebol ochotný zobrať ani len staršie deti von, alebo s niečím pomôcť. A takto plynul čas. Medzitým deti podrástli a my sme stále dúfali a prehovárali dcéru, aby od svojho muža odišla. Nikdy s tým však nesúhlasila. Až vlani v lete po prvý raz priznala, že je psychicky týraná a že je dokonca ochotná odísť do azylového domu. Vtedy nám svitla iskrička nádeje, že sa už konečne spamätala a že je ochotná urobiť niečo pre záchranu seba a svojich detí. Mýlili sme sa – zať ňou opäť začal manipulovať a keď celá zúbožená odišla na pár dní k nám, lebo už ďalej nevládala, začal sa jej vyhrážať, vydierať ju a vzbudzovať v nej pocity viny. Opäť sa teda k nemu vrátila – totálne zúbožená. Dokonca sa celá vyhádzala vyrážkami. Viac sa však už od neho odísť neodvážila a totálne sa mu podriadila... “
Problémy pribúdajú...
„Naša dcéra neustále chradne a má vážne zdravotné problémy, “ pokračuje zúfalá matka. „Zať to bagatelizuje a vraví, že všetko dramatizujeme a že vidíme len to, čo chceme vidieť. Navyše, chová sa k nej veľmi povýšenecky. Nedávno, keď boli u nás na návšteve, hodil pred ňu počas obeda kosť, ktorú obhrýzol len dopoly. Podľa pohŕdavého výrazu, aký mal v tvári, bolo jasné, že takúto vec neurobil po prvý raz. Sme z toho úplne zúfalí, pretože dcéra sa nám pred očami stráca a zať sa tvári, že všetko je v poriadku. Medzičasom jej pribudli ďalšie zdravotné problémy. Istý čas už nedokázala takmer nič zjesť – zo všetkého jej bolo zle. Zať na svojom správaní nič nezmenil, nedá si povedať a akúkoľvek radu, vrátane nášho odporúčania, aby absolvoval vyšetrenie u psychiatra, rázne odmieta. Rovnako ako aj to, aby sa presťahovali aspoň trochu bližšie k nám, aby sme dcére mohli viac pomáhať. Žiaľ, sami máme vážne zdravotné problémy. Na naše naliehanie začali chodiť aspoň k psychologičke, ale neviem, do akej miery sú ku nej úprimní. Dcéra síce tvrdí, že v porovnaní s minulým rokokom je to u nich trochu lepšie, ale na jej vzhľade, ani na zdraví sa to nijako neprejavuje. Pýtame sa, aké máme práva či možnosti zasiahnuť účinne do tejto veci, kým nie je neskoro. Všetky naše snahy pomôcť zlyhali a naša dcéra nemá dosť duševných ani fyzických síl vymaniť sa z tejto situácie. Prosím, poraďte nám. “
Ako to vidí odborník, si môžete prečítať v najnovšom novembrovom vydaní Modernej ženy. Ak chcete poradiť zúfalej matke, čakáme na vaše rady v diskusii k tomuto článku.
Moderná žena november 2007
Autor: Zúfalá matka
Doplnené:
Chcela by som reagovať na tento príbeh... Tyran v koži zaťa.
Svojím spôsobom poznám utrpenie tejto ženy, zažila som niečo podobné, až nato že mňa môj priateľ aj bil a používal strašné nadávky a urážky...až natoľko, že ja som utiekla preč zo Slovenska, nemám síce toľko rokov a ani deti našťastie nie, ale aj tak nemám pokoj v duši, doslova by som to nazvala paranojou... stále ten dotyčný nechce pochopiť, že už stratil svojho otroka a všemožnými spôsobmi sa snaží ubližovať ďalej a ovládať aj na diaľku.
Dokonca aj všelijakými vyhrážkami... . Moji rodičia niečo tušili ale
zďaleka nie všetko, ale teraz vedia, že sa mi vyhráža...tiež neviem nájsť riešenie...ani neviem, či vôbec je nejaké riešenie...no v prvom rade ona sama musí pochopiť, že už to takto ďalej nechce-to je prvý krok...ale najlepšie riešenie by asi bolo takýchto ľudí postrieľať
a nie nechať ich žiť, aby si našli ďalšieho otroka a vycuciavali z neho život...je viem, že to nie je riešenie, ale je to asi túžba každej týranej ženy...asi aby zomrela ona samotná a mala pokoj v duši...rodičom by som odporúčala okamžite zobrať dcéru k sebe,
alebo ju proste niekde skryť...nejaký azyl alebo tak... .zachránia jej tým život...ona to sama nezvládne... .
ak je to možné, doručte prosím vás túto správu aj matke tej týranej
ženy... .nech to len tak nenechajú lebo raz bude neskoro...
ďakujem
„Vážená redakcia, prosíme o odbornú radu a názor na riešenie problémov našej dcéry, ktorá je, podľa nášho názoru, psychicky a následne aj fyzicky týraná. Dcéra má 40, zať 42 rokov a vychovávajú štyri deti. Napriek tomu, že sa kedysi brali z veľkej lásky, v súčasnosti je ich spoločný život katastrofálny. Pre lepšiu predstavivosť, popíšem zopár konkrétnych situácií z ich života: Zať znervóznie a prehnane reaguje už len pri takej banálnej veci, keď si dcéra kúpi krém za 40 korún... Neznáša, keď sa raz za čas stretne niekde v meste so svojimi súrodencami, ani to, ak sa vyberie do mesta sama. Požaduje od nej, aby zašívala úplne rozpadávajúce sa veci, deťom prikazuje nesplachovať po každom použítí WC, aby sa ušetrilo za vodu a takisto musia šetriť aj na toaletnom papieri. Toto by som však radšej nekonkretizovala. Aby neminuli veľa vody, zachytávajú vodu z práčky a túto potom musia nosiť do záchoda na splachovanie. Samozrejme, toto by ani zďaleka nebolo ešte to najhoršie. Prehnane sa šetrí aj na strave. Napríklad tak, že moja dcéra musí uvariť polievku pre 14 ľudí z dvoch malých kuracích polochrbtov . Ak chce, aby sa jedlo dalo jesť a dá mäsa viac, zať je zúrivý a je schopný aj pol hodiny chodiť nervózne po byte ako tiger. Už teraz sa desím, ako zase prežijú zimu, pretože zať šetrí aj na kúrení. Aj v zime vypína radiátory, a to aj v detskej izbe a pol roka nedá opraviť prívod teplej vody. Skrátka, zať trápi celú rodinu nezmyselnou chudobou. Majú síce nové auto, ale v obývačke majú stále rôzne staré haraburdy pozberané z celej rodiny, najstaršiu dcéru núti upratovať vysávačom, ktorý sa pri používaní rozpadáva... Napriek tomu, že od ich svadby uplynulo už naozaj dosť rokov, dcéra si takmer vôbec neobnovuje šatník. Situácie a predmety sa menia, ale podstata ostáva rovnaká. Smutné je to, že moja dcéra si už zrejme na takýto stav zvykla a tieto veci chápe takmer ako samozrejmosť.
Zať však svoje despotické správanie neustále stupňuje. Snaží sa našu dcéru izolovať od rodiny, žiarli na akékoľvek jej kontakty s inými osobami, nemá rád, keď si s nami doma zaspieva, ani to, keď chce pozerať televízny program. Najmä vtedy, ak by sa náhodou opovážila chcieť pozerať niečo, čo nechce pozerať on... Naozaj ťažko znáša každý jej samostatný krok. Ak sa s ňou zhovárame, vždy načúva niekde za rohom, aby mu náhodou niečo neušlo. Neverí totiž nikomu a ničomu. Ani auto jej nedáva nikdy k dispozícii, pretože vždy ho potrebuje iba on. Podľa zaťovho hlbokého presvedčenia, žena ako taká stojí hodnotovo hlboko pod mužom. Našu dcéru dokonca presvedčil o tom, že on je nielen hlavou rodiny, ale aj jej vládcom. Chvíle, keď sa vzoprela jeho manierom a rozhodnutiam, ju stáli veľa síl. Prakticky už nie je schopná vzbúriť sa proti jeho počínaniu ani vtedy, keď surovým spôsobom trestá staršie deti, reve na nich a nadáva im do debilov a idiotov. Zdôrazňujem, že nie je alkoholik a je presvedčený, že svoje deti vychováva správne a že sa príkladne stará o rodinu. Viem, že je veľmi šikovný manipulátor, pretože svoje rozhodnutia predostrie vždy tak, aby naša dcéra mala pocit, že je to pre ňu to najlepšie. Samozrejme, zať vždy tvrdo trvá na tom, čo si predstavuje, že iní majú robiť a nemá ohľady ani vtedy, ak je jeho manželka chorá. Vždy mu musí byť naporúdzi, plniť jeho príkazy a byť mu k dispozícii. Inak je zúrivý a trápi ju i deti.
Kedy sa to všetko vlastne začalo?
„Problémy sa začali vynárať čoskoro po svadbe – ešte počas dcérinho prvého tehotenstva, “ píše ďalej nešťastná matka. „Keď jej bolo zle a potrebovala si oddýchnuť, vždy ju nejakým spôsobom vyrušil a v podstate to tak isto robí až doposiaľ. Ba vlastne, podľa jeho vzoru to robia aj deti – nedovolia svojej matke oddýchnuť si. Aby mal svoju ženu ešte viac vo svojej moci, presvedčil ju, aby sa spolu odsťahovali na druhý koniec republiky, bližšie k jeho rodine. Byt, ktorý mali v našom meste, predali. Naša dcéra súhlasila – napokon, súhlasí so všetkým, čo jej manžel urobí a rozhodne, ale začala veľmi upadať. Vychudla takmer až na kosť – pri výške 178 cm vážila iba 48 kíl... ! Mala to dokonca zvýraznené aj v lekárskej správe s výkričníkmi. Jej ochorenie bolo psychosomatické. Nemohli sme sa na to už nečinne dívať a tak chodievala k nám na zopár týždňov aj s dieťatkom, aby sa aspoň trochu zotavila a pookriala. Nič iné sme nemohli podniknúť. Odísť od muža bolo a je pre ňu nepredstaviteľné. Zať jej však nedal pokoja ani keď bola u nás a neustále ju mučieval dvoj- až trojhodinovými telefonátmi. V podstate to vždy malo rovnaký scenár: On na ňu útočil a ona sa mu márne snažila niečo vysvetľovať a ospravedlňovať sa. Keď sme sa už na to nemohli dívať a zložili sme dcére slúchadlo, vyvolával našim susedom – skrátka hrôza! Tie telefonáty ju naozaj ničili. On ju však neustále trápil a nevedel sa zmieriť s tým, že ju nemá doma vo svojom područí... “
Pojedol pilulky a vyhrážal sa samovraždou
Ako v liste ďalej uvádza nešťastná čitateľka, zať postupne ešte viac pritvrdil: „Vyhrážal sa dcére, že vypije veľké množstvo alkoholu a otrávi sa, alebo sa zabije, alebo že sa s ňou rozvedie a zariadi to tak, aby dieťa pripadlo jemu. Vedel, že takúto predstavu by naša dcéra nezniesla. Je totiž veľmi zásadová a túži po pevnej rodine. Keď však vyhrážky cez telefón nezaberali, pricestoval za ňou k nám a trápil ju u nás. Dokonca „pojedol“ prášky (neskôr ich syn videl plávať v záchode... ) a predstieral ukrutné bolesti, kŕče a tváril sa, že umiera. Keď môj manžel chcel zavolať sanitku, okamžite ušiel od nás a niekde sa celú noc potuloval. V nemocnici však nebol. Boli to hrozné chvíle. Dcéra však od neho odísť nechcela. Keď sme sa už naozaj nemohli dívať, ako vyzerá a robili sme si vážne obavy o jej zdravie, doslova sa nám vysmieval. Zakrátko sa naša dcéra dostala na psychiatriu. Vtedy už vážila len 42 kíl... ! Po návrate domov však opäť otehotnela – našťastie, porodila zdravé dieťatko. Po dvoch rokoch otehotnela znovu a potom ešte raz. V súčasnosti už teda majú štyri deti a dcéra je úplne na dne. Keď som k nim pricestovala na návštevu, naskytol sa mi otrasný obraz: Naša dcéra sedela vychudnutá, zničená a takmer vysušená na stoličke a dojčila najmenšie dieťa. Ďalšie dieťa sa jej vešalo na krk a nedalo jej pokoja – všade naokolo boli hŕby vypraných plienok a bielizne, po zemi hračky a zať sa hral nejakú hru na počítači. Toto bol každodenný obraz ich rodiny. Nebol ochotný zobrať ani len staršie deti von, alebo s niečím pomôcť. A takto plynul čas. Medzitým deti podrástli a my sme stále dúfali a prehovárali dcéru, aby od svojho muža odišla. Nikdy s tým však nesúhlasila. Až vlani v lete po prvý raz priznala, že je psychicky týraná a že je dokonca ochotná odísť do azylového domu. Vtedy nám svitla iskrička nádeje, že sa už konečne spamätala a že je ochotná urobiť niečo pre záchranu seba a svojich detí. Mýlili sme sa – zať ňou opäť začal manipulovať a keď celá zúbožená odišla na pár dní k nám, lebo už ďalej nevládala, začal sa jej vyhrážať, vydierať ju a vzbudzovať v nej pocity viny. Opäť sa teda k nemu vrátila – totálne zúbožená. Dokonca sa celá vyhádzala vyrážkami. Viac sa však už od neho odísť neodvážila a totálne sa mu podriadila... “
Problémy pribúdajú...
„Naša dcéra neustále chradne a má vážne zdravotné problémy, “ pokračuje zúfalá matka. „Zať to bagatelizuje a vraví, že všetko dramatizujeme a že vidíme len to, čo chceme vidieť. Navyše, chová sa k nej veľmi povýšenecky. Nedávno, keď boli u nás na návšteve, hodil pred ňu počas obeda kosť, ktorú obhrýzol len dopoly. Podľa pohŕdavého výrazu, aký mal v tvári, bolo jasné, že takúto vec neurobil po prvý raz. Sme z toho úplne zúfalí, pretože dcéra sa nám pred očami stráca a zať sa tvári, že všetko je v poriadku. Medzičasom jej pribudli ďalšie zdravotné problémy. Istý čas už nedokázala takmer nič zjesť – zo všetkého jej bolo zle. Zať na svojom správaní nič nezmenil, nedá si povedať a akúkoľvek radu, vrátane nášho odporúčania, aby absolvoval vyšetrenie u psychiatra, rázne odmieta. Rovnako ako aj to, aby sa presťahovali aspoň trochu bližšie k nám, aby sme dcére mohli viac pomáhať. Žiaľ, sami máme vážne zdravotné problémy. Na naše naliehanie začali chodiť aspoň k psychologičke, ale neviem, do akej miery sú ku nej úprimní. Dcéra síce tvrdí, že v porovnaní s minulým rokokom je to u nich trochu lepšie, ale na jej vzhľade, ani na zdraví sa to nijako neprejavuje. Pýtame sa, aké máme práva či možnosti zasiahnuť účinne do tejto veci, kým nie je neskoro. Všetky naše snahy pomôcť zlyhali a naša dcéra nemá dosť duševných ani fyzických síl vymaniť sa z tejto situácie. Prosím, poraďte nám. “
Ako to vidí odborník, si môžete prečítať v najnovšom novembrovom vydaní Modernej ženy. Ak chcete poradiť zúfalej matke, čakáme na vaše rady v diskusii k tomuto článku.
Moderná žena november 2007
Autor: Zúfalá matka
Doplnené:
Chcela by som reagovať na tento príbeh... Tyran v koži zaťa.
Svojím spôsobom poznám utrpenie tejto ženy, zažila som niečo podobné, až nato že mňa môj priateľ aj bil a používal strašné nadávky a urážky...až natoľko, že ja som utiekla preč zo Slovenska, nemám síce toľko rokov a ani deti našťastie nie, ale aj tak nemám pokoj v duši, doslova by som to nazvala paranojou... stále ten dotyčný nechce pochopiť, že už stratil svojho otroka a všemožnými spôsobmi sa snaží ubližovať ďalej a ovládať aj na diaľku.
Dokonca aj všelijakými vyhrážkami... . Moji rodičia niečo tušili ale
zďaleka nie všetko, ale teraz vedia, že sa mi vyhráža...tiež neviem nájsť riešenie...ani neviem, či vôbec je nejaké riešenie...no v prvom rade ona sama musí pochopiť, že už to takto ďalej nechce-to je prvý krok...ale najlepšie riešenie by asi bolo takýchto ľudí postrieľať
a nie nechať ich žiť, aby si našli ďalšieho otroka a vycuciavali z neho život...je viem, že to nie je riešenie, ale je to asi túžba každej týranej ženy...asi aby zomrela ona samotná a mala pokoj v duši...rodičom by som odporúčala okamžite zobrať dcéru k sebe,
alebo ju proste niekde skryť...nejaký azyl alebo tak... .zachránia jej tým život...ona to sama nezvládne... .
ak je to možné, doručte prosím vás túto správu aj matke tej týranej
ženy... .nech to len tak nenechajú lebo raz bude neskoro...
ďakujem
0
www.ZIVOTPO.sk
